MOTTO: ZA MRAKMI JE MOJE MILOVANÉ SLNKO...
V roku 2006 (máj - júl) som bol na liečení v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Neviem, ktorý týždeň môjho liečenia to bol, ale už som s rozumnou hlavou uvažoval o mojej budúcej trvalej abstinencii. Bol utorok a ja som s ostatnými spolupacientami sedel v spoločenskej miestnosti na prednáške. Dnes už neviem, aká bola vtedy na prednáške téma. Tam som to uvidel.
Na tričku predomnou sediaceho pacienta z iného primariátu bol nápis: ZA MRAKMI JE MOJE MILOVANÉ SLNKO... a pod ním "bl. sestra Zdenka". Týchto šesť slov mi výrazne pomohlo. Nie hneď, ale časom. A stále viac a viac. Nečakal som, kým sa mraky rozídu, ale začal som sa za svojím Slnkom driapať sám. AKO? Začal som intenzívnejšie rozmýšľať o svojej situácii, o svojej chorobe, o svojej závislosti na alkohole. Využíval som prostredie a čas, ktoré mi poskytol zvyšok liečenia a - ako zvyknem hovoriť - urobil som si v hlave veľké jarné upratovanie. Toto upratovanie som zvládol možno aj preto, že som jasne a pevne vedel, čo ďalej chcem. A ČO? Že chcem ďalej žiť tak, aby som čo najviac videl svoje Slnko. A keď i príde pár mráčkov, hľadám ho stále a otáčam sa k nemu, ako slnečnica. A po vyše dvoch rokoch v abstinencii ho potrebujem k svojmu životu stále.
Keď som sa dostal k tvorbe tejto webstránky, v ponúknutých dizajnoch som objavil aj dizajn zo slnečnicou. Hneď som vedel, že to je to pravé. A keď som sa dostal k možnosti zadať motto pre túto webstránku, neváhal som. Motto Spolku abstinentov Prievidza uzrelo svetlo sveta. Keď som po čase ukazoval mojej sestre stránku SAP, dozvedel som sa od nej, že o autorke týchto slov existuje kniha, ktorú zhodou okolnosti má môj brat. A tak som si ju prečítal.
Knihu - dokument - s názvom: "Za mrakmi je moje milované slnko" napísal Anton Habovštiak. Slová z názvu knihy i z trička môjho spolupacienta mala vo svojom "Zápisníku" napísané sestra Zdenka z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža, ktorá ako tridsaťdeväťročná zomrela na následky mučenia pri výsluchoch a vyšetrovaniach vo väzení.
Sestra Zdenka, vlastným menom Cecília Schelingová, sa narodila 25. decembra 1916 v Krivej na Orave. V januári 1936 zložila sväté sľuby. Pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a v Štátnej nemocnici v Bratislave na röntgenologickom oddelení. Vo februári 1952 ju zatkli a odvliekli z pracoviska. Za záchranu kňaza, ktorý bol hospitalizovaný v nemocnici. Nasledoval pobyt vo väzeniach, hodiny vyšetrovania a krutých výsluchov. Toto všetko sestra Zdenka znášala s myšlienkami na milované Slnko, s láskou a s dôverou v Boha. Keď už bola ťažko chorá, podmienečne ju prepustili 15. apríla 1955. 31. júla 1955 zomrela a 18. novembra 1970 bola rehabilitovaná.
Mám svoje milované Slnko a chcem k nemu smerovať. Nečakať, ale výjsť mu v ústrety.
Máš svoje Slnko vo svojej možno začínajúcej, možno už dlhšej abstinencii? Máš svoj cieľ, métu, pre ktorú chceš abstinovať?
Ak to bude Tvoj vlastný život, je to Tvoja výhra!
Nech sa Ti darí!
Marián
2009
P.S. Ak ešte stále hľadáš..., nevieš sa zorientovať, príď medzi nás! Viacerí pri hľadaní skôr uspejeme!