REPORTÁŽ Z RODINNEJ TERAPIE 2011
sobota 16.7. - deň prvý
Opäť som sa ocitol na starom známom mieste nad Prievidzou, kde sme sa väčšina účastníkov RT postupne stretli a za slnečného počasia som viedol kolónu áut smerom na východ. Ešte sme neukrojili ani kus cesty a jedna posádka hlásila problém. Druhá osádka sa rozhodla robiť morálnu podporu a keďže podľa informácií "nešlo o život", ostatní sme plynulo pokračovali. Mobily fungovali - ja som sa vo svojom kokpite cítil ako v telefónnej ústredni. Za Žiarom sa k nám pripojila ďalšia dobrodružstvachtivá osádka. V Nemeckej sme si urobili technickú prestávku a dobehli nás Bystričania aj Peťo od Kremnice s deťúrencami. A tak sme dorazili k ubytovni Nita. Tu nás privítal náš predvoj, zvítali sme sa navzájom a šťastlivo dorazili aj posledné chýbajúce osádky. Takže poobede mohol predseda Spolku slávnostne zahájiť Rodinnú terapiu a nad vchodom zaviala naša vlajka. Počas večernej komunity sme diskutovali o význame rodinných terapií.
nedeľa 17.7. - deň druhý
Raňajšia rozcvička bola pre mňa príliš sviatočná a tak som sa bol ešte trošku prebehnúť. Raňajky lepšie chutili a ďakujem tomu, kto zabezpečil, že som sedel tam, kde som sedel celý týždeň. Totiž niektorí mali slabšie spaľovanie a ja som sa mal ako prasa v žite. Myslite si čo chcete, ja som sa mal dobre. Do obeda som sa bol za všetkých pomodliť v kostolíku v Dedinkách a potom som sa pridal k ostatným kúpajúcim sa. Niektorí sa len slnili, iní dokázali plávať na vodnej hladine s autom, iní zvolili kajak a slniečko sa škerilo. Po obede som sa ja s "mojou družinou" vybral na super turistiku. Cez Zejmarskú roklinu s vodopádmi a rebríkmi na Geravy a potom pomaly späť na ubytovňu akurát k večeri. Iná partia sa bola zahrať na Tarzanov - minulý rok sa im to v Zlatníckej doline zapáčilo - pri Ranči pod ostrou skalou a taktiež si zajazdili na koníkoch - hlavne tí menší. Na komunite sme rozoberali rozdiel medzi nepitím/nehratím a abstinovaním a nechal som sa poučiť ako splácať dlhy (ak nejaké budem mať).
pondelok 18.7. - deň tretí
Dosť bolo leňošenia, ide sa športovať! A súťažiť sa bude o cenné kovy! Zavelil Andrej. Ja som sa s niektorými rozhýbal už počas rozcvičky a tak natrhnutie svalstva nehrozilo. Začal sa športový deň. Príprava stanovíšť, zadelenie rozhodcov a každý začal hľadať svoj skrytý talent. Hod granátom na cieľ, hod šípkami, strelba zo vzduchovky do terča (nik si ho nechcel dať na chrbát), beh vo vreci (lepšie napísané: hopkanie vo vreci), stolný tenis alias ping-pong, basketbal pre jednotlivcov. Také nadšenie a snahu o vynikajúci výkon som už dávno nevidel ako počas tohto dopoludnia. Aj slniečko sa na nás ešte škerilo. Popoludní som už nevidel spolkové majstrovstvá v preťahovaní lanom - zaspal som. Na moju škodu. A vyvrcholením dňa bol futbalový zápas zmiešaných mužženstiev. Záchranku sme našťastie nemuseli volať, aj keď sem tam niekto pokryvkával, resp. ofukoval odreninku. Ale bolo to suprovské. Večernú komunitu ovládla otázka: "Komu sa lepšie abstinuje? Kto to má ťažšie? Mladí alebo starší abstinenti?"
utorok 19.7. - deň štvrtý
Raňajšia rozcvička samozrejme bola. Keďže som tušil, že škeriace slnko sa skryje a prídu pre niektorých chladné dni, naordinoval som na dopoludnie aklimatizačný program. Návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Najprv nás potrápili vyberači daní na parkovisku pod jaskyňou, potom samotný chodník k jaskyni a potom... potom to už bola malina a krása. Krása ľadová. Teplota pod nulou, ale pohľad na tú krásu doslova hrial. Ešte aj netopier si nás doletel obzrieť. Že, čo ho rušíme? No chápete? Ale on neplatil a my sme si vstupné zaplatili. Pekne aklimatizovaní sme zažili šok pri východe z jaskyne a tak sme sa museli aklimatizovať znovu. Cestou k ubytovni som sa s "mojou družinou" zastavil pri cestnom tuneli pred Stratenou a prešli sme sa stratenským kaňonom. Po obede sme mali voľný program, čo som s "mojou družinou" využil na krátku prechádzku s občerstvujúcim zablúdením (jahôdky, čučoriedky). Aj iní boli na prechádzkach a všetci sme sa stretli na komunite s krásnou témou o relaxe a "odmeňovaní za dobré výsledky v abstinencii".
streda 20.7. - deň piaty
Prvé hodiny dnešného dňa (doslova) ovládla riadna búrka, ktorá bola sprevádzaná celkom slušným krupobitím. Od rozcvičky nás to neodradilo. Tešili sme sa na celodenný výlet, hoci slniečko sa už na nás ani neškerilo. Po raňajkách sme sa rozdelili na "severných" a "južných". Ja, "moja družina" a ďalší "južania" sme sa pred neprajným počasím išli schovať do podzemia. Navštívili sme jaskyňu Domicu i Gombaseckú jaskyňu. Domica - musím dať sprievodcovi za pravdu - je to skvost Slovenského Krasu. Nádhera. Gombasecká jaskyňa nás nechcela prijať. Pre búrku nebola elektrina. Ale nakoniec sme sa dočkali. Podzemia sme už mali dosť a tak sme sa vybrali na kopec, na ktorom je hrad Krásna Hôrka. Keďže sme nechceli zmeškať večeru, kaštieľ Betliar sme len obtreli a trielili sme za napĺňaním prázdnych žalúdkov. "Severania" zmokli na Spišskom hrade, do klietky hanby na levočskom námesti sa nedostali, lebo bola zamknutá, ale zato si pozreli slávny drevený oltár v kostole sv. Jakuba a zastavili sa aj v Spišskej Novej Vsi. Všetci sme sa šťastlivo vrátili a o vplyve závislého/abstinujúceho na rodinu sme sa porozprávali na večernej komunite.
štvrtok 21.7. - deň šiesty
Ak niekto pochyboval, či bola, zle robil. Áno, rozcvička bola. Podľa pripraveného programu bol v tento deň voľný program. A to sa v prevažnej väčšine odzkadlilo tak, že "južania" z predchádzajúceho dňa sa stali "severanmi" a "severania" "južanmi". Takže ja a "moja družina" sme sa vybrali na sever. Aj my sme skoro zmokli na Spišskom hrade, teda niektorí zmokli. Mňa a Anku uchránil pred dážďom domček Ankinej spolužiačky zo strednej, ktorá s rodinou býva v neďalekých Bjacovciach. Po krátkej návšteve sme sa skompletovali s družinou a cez Levoču so zástavkou v kostole sv. Jakuba a pózovaní pri klietke hanby sme sa hnali do Betliara. Aby sme videli a počuli, čo sme nestihli vidieť a počuť predchádzajúci deň. Upozornenie: Zo Spišskej Novej Vsi do Betliara nechoďte autom cez Hnilec. Tankodrom je super cesta. Prežili sme. Aj autá. Návšteva kaštieľa Betliar však stála zato. Na večeru sme prišli trošku neskôr. Nevadí. Ale nestíhali sme poobednú dídžinu na ubytovni. Škoda. Možno by som si aj "zadžemoval". Suchej recidíve sme sa venovali na večernej komunite.
piatok 22.7. - deň siedmy
Ale dnes už rozcvička nebola. Pršalo. A statočne. Mali sme naplánovaný výstup na Kráľovu hoľu či menej náročné turistické prechádzky na Geravy či do Stratenej, ale po viacnočných dažďoch sme menili plán. "Južania" zo včerajšieho dňa doniesli typ na návštevu múzea v Rožňave a tak sme sa vybrali do Bansko - minerologického múzea. Pre mňa osobne to bola zaujímavá návšteva. Nielen vznik a rozvoj baníctva, ale upútali ma aj makety pecí, banských pracovísk. Zážitok bol umocnený prehliadkou vzoriek minerálov a vypchatých zástupcov fauny miestnych i blízkych ekotopov. Po obede nastal významný čas pre všetkých úspešných pondelkových športovcov. Nasledovalo vyhodnotenie športového dňa, rozdávali sa medaile, diplomy, darčeky. Paráda. Inak...mám zlato za hod granátom. To som asi nemusel písať. Už sa mi to nechce mazať.
Po skrátenej komunite sme sa presťahovali k ohnisku. Konečne prestalo pršať a opekačka sa mohla začať.
sobota 23.7. - deň ôsmy
To snáď nie! Už je to tu! Blíži sa koniec našej tohtoročnej Rodinnej terapie. Ale rozcvičku sme ešte stihli. Po raňajkách sme dobalili kufre. V riadenom chaose sme si nastúpení pred ubytovňou zabudli zaspievať našu hymnu, ktorú sme si vždy zaspievali na začiatku každej večernej komunity. Rozlúčková reč predsedu, zvesenie vlajky, zaznelo mohutné trikrát "hip-hip huráááá" práve ukončenej rodinnej terapii a mohli začať tiecť slzy. Aj sme sa smiali, že však vo štvrtok sa uvidíme, ale oči slzili aj tak. Bol to krásny týždeň. Viac už ani o ňom nebudem písať....
Ď A K U J E M E !
Pani Zuzka, šéfka z ubytovne Nita, ďakujem Vám za všetkých účastníkov našej Rodinnej terapie. Za výborné podmienky, za trpezlivosť, za starostlivosť o naše žalúdky. Ďakujem!
Ja už nebudem ďakovať, ale pripájam iné ďakovacie zdroje:
"Ďakujem za krásny týždeň a všetkým, ktorí sa o to, že bol tak skvelý pričinili. SAP I ♥ you !!! Teším sa o rok opäť " - Petra
"Nádherná, úžasná, geniálna, dokonalá, krááásna...neviem ako mám ešte popísať tohto ročnú dovolenku. Veľmi, veľmi moc ďakujem, toľko úžasných ľudí pokope, to sa len tak nevidí. Ďakujem, ďakujem, ďakujem, mám vás strašne moc rada ♥" - Kika
"Týmto sa chcem poďakovať Pesovi za výber lokality, Mariánovi za fantastický pripravený program, Aďovi za Športový deň, Mirkovi za flexibilitu a novú pieseň Na Palcmanskej Maši, Ekonómke za to, že mi vrátila 13 €, Predsedovi za bravúrne zvládnutie niekedy napätých situácií a hlavne nám zúčastneným a tým ktorí sponzorsky prispeli ako aj majiteľke Ubytovni Nita." - dedoDJ
Zapísal: Marián, účastnik RT
pozri aj fotogalériu z RT: klikni tu